Z histórie ...

Archeologické nálezy svedčia, ze v jeho chotáry boli rozsiahle sídliska uz v dobe bronzovej, na počiatku násho letopočtu i v dobe velko- a povelkomoravskej.
Odorín sa prvýkrát spomína v listinach v roku 1263. Listina sa týka predaja majetku zlatníkom Stefanom. Zo súvislosti je isté, ze v tomto roku bol uz významnou usadlostou s udomácneným nemeckým zivlom a splnal vsetky podmienky, aby bol pojatý do práve sa organizujúceho Spolocenstva spisských Sasov, ktoré dostalo svoje velké privilégium v roku 1271.
O starobilosti Odorína svedci aj tradovaný údaj, ze fara tam bola uz v roku 1209. Isté je,ze uz asi okolo roku 1240 sa tam zacal budovat románsky kostol, z ktorého sa zachoval nádherný portál. Stavbu prerusil tatársky vpád a potom, do roku 1270, sa kostol vo svojej romansko-gotickej podobe dokoncil. Odorínsky farár bol významnou osobnostou a od zaciatku bol clenom Bratsva 24 královských farárov a dokonca v roku 1298, sa uvádza na tretom mieste.
O zivote mesta v prvých storociach vieme pomerne málo. Odorín nestál materialne zle, pretoze okolo roku 1380 si dal svoj kostol zaklenut na stredný stlp. Vtedy sa práve koncila stavba levocského chrámu sv. Jakuba a tamojsia huta pracovala aj v Odoríne. Stavba sa vyznacuje, podla nasho historika umenia Zaryho, "priam kristalickou cistotou jednotnej achitektonickej koncepcie, tvarovou jasnostou celku i detailov". Osobitnú pozornost si zasluhuje kamenná krstitelnica zhotovená z jedného kusa kamena spolu s pätou stlpa, ktorá je "dokonalým príkladom majstrovskej kamenárskej práce".
 Pecat mestecka (oppidum) z roku 1689 Odorín mal pôvodne ovela vacsí chotár ako dnes. Zabiehal hlboko do Spissko-gemerského rudohoria. Neskôr sa z neho vyclenili chotáre dalsích, dnes uz aj vzdialenejsích nesusediacich obci.Po celý cas Odorín musel bránit svoje záujmy najmä voci Spisskej Novej Vsi a Mariassyovcom z Markusoviec. V dôsledku toho, ked sa vyberali v roku 1412 spisské mesta do zálohy polským králom, Odorín sa medzi ne nedostal. To bol zaciatok jeho konca.
Jedenást mesteciek vynatých zo zálohy vytvorilo samostatnú Provinciu 11 spisských miest, ktorá nadalej vyuzívala staré zákony a mestské práva. Hospodársky vsak upadali a roku 1465 pripadli Zápolským ako poddanské obce Spisského hradu. Zápolskí boli velkorysí, svoje mestecka podporovali a respektovali ich práva, no ich nástupcovia ich brali ako poddanské obce, hoci nazov oppidum(mestecko) im este dlho ponechali.

 
Súčasnosť . . .

Obec má v súcasnosti polnohospodársky charakter. Polnohospodárske druzstvo, zalozené v roku 1959, pretrváva a radí sa medzi dobre prosperujúce i napriek zlozitej transformujúcej sa ekonomicko-hospodárskej situácií Slovenska.
Lesy obce sa nachádzaju v katastri obce Rudnany. Sú takmer vyhubené poziarmi a inhaláciami z miestneho závodu. Zdruzenie vlastnikov lesa - pozemkove spolocenstvo (Urbariat) vlastni cca 270 ha pody. Z toho 102,53 ha ochranny les (vodne zdroje pre zasobovanie obce Rudnany vodou), 153,24 ha les osobitneho urcenia (exhalatmi poskodeny lesny porast) a 14,23 ha luky a orna poda.(udaj z februara 2004, predseda predstavenstva - p.Ambroz Depta)

Obec má vyse 800 obyvatelov a ich pocet narasta. Zaroven badatelne stupa aj pocet novych a zrekonstruovanych rodinnych domov.

V obci vzniklo niekolko dynamicky sa rozvíjajúcich a prosperujúcich súkromných firiem a velkoskladov. Podnikatelské aktivity Odoríncanov nadaleko prekracujú hranice obce a sú známe na celom Slovensku, spolocnost ROVA poznajú dokonca aj v Cechách.
Vacsina obcanov vsak cestuje za prácov do okolia, hlavne do susediaceho okresného mesta Spisská Nová Ves.
Zmeny za posledne roky:

 
Kontakté údaje na obecný úrad . . .
(údaje z mája 2007)